POZN: Tieto udalosti sa stali počas začiatkov môjho pôsobenia v Nórsku, kedy som ta bola s vtedajším priatel'om, oslovovať budem priateľ.. Spätne spomínam a komentujem situáciu, v ktorej sme sa ocitli.. ked' sme z ničoho nič, zo dňa na deň prišli o bývanie...
Uznávam, že sme celkom riskovali, ked'že sme tu nemali žiadnu dohodnutú prácu ani bývanie, no nebolo to prvý (ani druhý) krát v cudzej krajine, už sme v tom, dá sa povedat', zabehnutí. No tu, v Nórsku, to bolo mimoriadne komplikované. Po mesiaci bývania cez airBnB sme si vd'aka známemu našli bývanie, ktoré malo byt' DOČASNÉ. Obe strany, teda aj my, aj " majitel' " sme sa dohodli, že ostaneme maximálne tri mesiace, do kedy si nenájdeme niečo iné. Nechcela som to vyťahovat', ale je potrebné vysvetlit', v akých podmienkach sme bývali. Dom to bol veľký a lokácia vynikajúca. Pre mňa desat' minút do práce chôdzou a 5 minút do obchodu, do centra mesta.. Cena bola vynikajúca, pod priemer (HLBOKO).
ALE: Mali sme len jednu izbu, to je všetko. A znova, nebolo to prvý raz, čo sme zdieľali s niekým dom, no tu sa to ľuďmi hemžilo, často sme ani nevedeli, kto tam býva a kto je len na návšteve. Majitel' bol milý, Poliak, ústretový, nikdy nám nepovedal nič zlé, býval v izbe vedľa. Nie sme problémoví, neporiadame párty, v rámci možností sme tichí, väčšinu času tak či tak v práci, nemal sa prečo sťažovať. Býval tam i so synom a vnukom, tí ale bývali pod nami a hore boli ďalší členovia tejto nemalej rodiny. Kuchyňu sme mali spoločnú s dvoma ďalšími ľuďmi a o kúpeľni ani nehovorím, tá bola vždy obsadená, keďže ju používali i chlapi z hora :D A chodili tam pravidelne v bagandžiach..
To upratovanie po xy mužoch, ktorým je jedno, vás po niekoľkých mesiacoch prestane baviť...Aj tak sme ale boli vd'ační, že sme tam mohli byt' a Poliak bol rád, že mal nejaké peniaze naviac za izbu, ktorá by inak bola prázdna. No čím ďalej, tým viac sme cítili, že práve tá izba nám jednoducho nestačí. O tom, že sme si nikoho nemohli pozvat' k nám (lebo kam by sme ich dali??), ani nehovorím. Zháňali sme si byt, no nič s takou super polohou sme nikdy nenašli, a ak, tak to bolo veľmi drahé. Ani neviem ako, ale ostali sme tam bývať celý rok.
POKIALĽ: Dostali sme ponuku od mojej kolegyne. Nórka, jej rodičia sa sťahovali na pol roka do Anglicka. Sľubovala, že nám ukáže dom a stretneme sa i s jej rodičmi, čo sa dlho nestalo, no nakoniec krátko pred Vianocami sme boli na prehliadke a vyzeralo to skvelo. Neverili sme vlastným očiam, dom bol presný opak toho, v čom sme boli pred tým. Povedali sme jej, že by sme ostali pravdepodobne do konca júna, potom sa jej rodičia vracajú spät'.
Z myšacej diary do paláca, asi tak som to videla. Prenájom bol, samozrejme, podstatne vyšší, no mali sme svoju kúpeľňu, WC, obývaciu izbu, spáľňu, dokonca izbu pre hostí, ( v tom čase som riešila príchod rodičov a práve vďaka tomu, že sme sa sťahovali, sa rozhodli prísť.. ) a kuchyňu sme zdiel'ali s už spomínanou kolegyňou. Technika v dome bola naozaj na vysokej úrovni, nemali sme ani kľúč, všetko fungovalo na heslo. Rodičia boli celkom bohatí. Nasťahovali sme sa 1.februára. Bola som veľmi nadšená a skoro hned' od začiatku som začala pripravovat' a zameriavat' sa na izbu pre rodičov, chcela som mat' všetko nachystané tip top - očakávala som ich 21.2.
Kolegyñka (volajme ju E.) ale začala, ako sa vraví, vystrkovat' rožky. O zmluve sme sa zhovárali, vraj máme trojmesačnú výpovednú lehotu. Od prvého dña nám sľubovala zmluvu, ktorú som ale nevidela do dnešného dña. Ale dobre. Kuchyňa bola priestranná a ultra moderná, vyčlenila nám v nej ale iba jeden šuflík. Doniesli sme si so sebou DVE šálky, tie vraj nemôžeme používat' dole v kuchyni, lebo sa pomixujú so šálkami rodičov. Fajn. Mám rada čisto a poriadok, a bola som rada, že tu sa tá kuchyña doslova ligotala. ALE znova: nechávala nám lístočky, toto nemôžete používat', toto robte takto, tu toto nedávajte. Po pár dňoch nám bolo jasné, že ona je tu teraz "pani domu" a asi nám to chce dat' najavo. Možno nevedome. Pre mňa viac znepokojujúcou vecou bola ale neúprimnost' z jej strany. Mala tam hostí z AirBnB (lebo dom obrovský, tak prečo si neprivyrobit'). Sl'úbila mi, že dňom nášho nasťahovania sa tam už nikto (okrem nás a nej) nebude. Saozrejme, klamstvo. Písala mi správu, ked' priateľ prišiel neskoro z práce domov, že búcha dverami (čo samozrejme, len otvoril a zavrel, nič viac)..a le to by som tiež pochopila, keby si nepozývala l'udí ktorí tam pili a boli hluční okolo štvrtej ráno. Raz som nechala panvicu s jedlom na sporáku, lebo ved' horúce to do chladničky dávat' nebudem..zas mi písala, čo s tým mám v pláne robit'. Priatel' odhrnul sneh raz, dva krát, až sa to stalo každodennou rutinou a ak to neurobil, tiež som obdržala správy od nej. Prisahám, každý deň niečo. Začala nám tá "myšacia diera" chýbat', a to vel'mi rýchlo. Priateľ varieva, ale tu nemal záujem, a úprimne, ja som tiež varila, len ked' som vedela, že tam nie je E...lebo čo ak náhodou vložím zlý plech do trúby?..Začali sme sa tam cítit' nedobre a vedeli sme, že takto to dlho nevydržíme...chceli sme prichádzat' domov s pocitom úl'avy, a nie naopak. Po dlhom rozhovore sme sa niekedy v polovici februára rozhodli, že jej teda povieme, že tri mesiace od teraz (čo by vychádzalo na máj, kedy sme mali v pláne zobrat' si dovolenku a tak by nám to i finančne viac vyhovovalo a bolo zbytočné sa tam vracat' a znova od tial' st'ahovat', jednoducho zavážilo viac faktorov, ktoré teraz nie sú podstatné.)
Spomenula som to teda pred E., ked' som sa vrátila raz v noci z práce domov a ona mala, ako vždy, návštevu. Zabudla som spomenút', že ja robím na plný úväzok, ona je brigádnička. Povedala mi: "Nebavme sa o tom teraz." A odišla. Na druhý deñ sme robili spolu a ona sa spýtala : "Takže sa plánujete odst'ahovat'???" Objasnila som jej situáciu, čo a ako a ona sa tvárila úplne v pohode, len mi povedala : "It's fine, I am not very happy about it, but not hard feelings." Čiže vyzeralo to tak, že je s tým OK. Ved' je moja vec, kedy sa rozhodnem odíst', no nie? A dala som jej tri mesiace dopredu vediet', ako sme sa dohodli. Na druhý deñ som začínala o 12:00 a nebol to l'ahký deñ v práci, tešila som sa na prestávku, kedy sa konečne najem a trochu vypnem, pamätám sa, že ešte i s priatel'om sme boli pohádaní. Ked' som si okolo tretej otvorila messenger, našla som si tam dlhú správu od E. Vyberám len časti, ked'že asi nemáte záujem to čítat' tri dni :D
"Začínam prenajímat' sestrinu izbu (tá izba, ktorá bola súčast'ou nášho priestoru - mali sme celé poschodie a zároveñ tá istá izba, ktorú som mala už pripravenú pre rodičov!) Tvoji rodičia ( o ktorých vedela, že prichádzajú odo dña 1!, vlastne ešte pred tým a povedala nám, že toto je izba pre vašich hostí...). si tiež budú musiet' izbu prenajat' cez airBnB"..... ....." Dávam vám dve možnosti, máte čas do zajtra rána pristúpit' na jednu z nich, ak nie, do nedele sa musíte vyst'ahovat' (toto bolo v pondelok, rodičia mali príst' v piatok): 1. ostanete, ako ste povedali, do konca júna (to ani nebudem komentovat'...) 2. môžete sa odst'ahovat' 1.mája, ale budem prenajímat' dve izby hore ( jednu, ktorá mala byt' naša!) a to znamená, že rodičia si tiež musia zaplatit'."
Zavolala som priatel'ovi s plačom, ten sa ma snažil upokojit'. Bola som maximálne rozrušená, nie kvôli sebe, ale do kelu,vedela, že je problém nájst' si niečo tak rýchlo a teraz to nebolo len o nás dvoch, ale rodičia mali príst' o pár dní.. naozaj som bola mimo, vedela som, že jej ide iba o peniaze a bolo mi to l'úto. Vel'mi, ešte stále mi je z toho zle, ked' si spomeniem na priebeh tohto všetkého. Lenže, čo ja zmôžem z práce? Musela som sa pred zákazníkmi v reštike tvárit', akoby nič a usmievat' sa...Našt'astie, večere otvárame o štvrtej, kedy prichádza aj väčšina kolegov. Vrátila som sa z WC, uplakaná, a kamoška z Talianska hned' videla, že sa niečo deje, tak som jej dala len prečítat' tú správu...do toho prichádzali i ostatní kolegovia a ja už som nedokázala tvárit' sa, že som OUKEJ.
Nórka a Švéd (volajme ich pravými menami- Emma a Oscar)- pár, bývajú spolu, robia obaja čašníkov a somelierov spolu so mnou...bez váhania mi (nám) ponúkli, že môžme íst' k nim...lebo úprimne? Bolo to od E. hnusné, a Emma sa hned' spýtala: "Chceš ju nechat' vyhrat'??" A toto bola tá pointa. Ona sa snažila využit túto situáciu na vyžmýknie ešte viac peñazí. Ale kašl'at' prachy, ja som hlavne nechcela byt' v tom dome, ked' mi prídu rodičia. Tvárit' sa, že je všetko oukej a bývat' tam? Absolútne nie, nechcela som tam už strávit' ani sekundu.
V núdzi poznáš priatel'a. A ja som bola ohromená, kol'ko podpory sa mi v práci dostavilo. Lebo viete, ako to chodí..novinky, a najmä tie nie celkom št'astné, sa šíria rýchlo. Ten deñ sme si odpracovali, ale mysl'ou sme všetci boli úplne inde. E. mi vypisovala, vraj kontaktovala právnika, a že mám booknut' izbu pre rodičov, vraj mi dá DOBRÚ CENU. Oh Bože....izbu, za ktorú už bolo na MESIAC zaplatené..kolega mi povedal..."neboj Simi, môj kamoš je právnik, ak chceš zavolám mu"
Ešte v tú noc sme si išli pre nevyhnutné veci, nevediac, kde budeme s našimi (Emma povedala, že kl'udne i tam u nich). Tak sme spali u Emmy a Oscara, no nejaké veci sme náročky nechali u E. do konca mesiaca, aby nemohla prenajat' i to naše poschodie, ved' sme za to mali zaplatené... a keby sme to hned' vypratali, využila by to v svoj prospech. E. prehrávala svoju vlastnú hru, a asi jej to došlo, na druhý deñ už mi písala iným štýlom, bola vel'mi mierna, až dokonca priatel'ská. Zrazu sme "mohli" ostat' do konca mesiaca, vraj nechce, aby som sa cítila zle u neja doma. To už bolo ale neskoro...Milá E., treba vážit' slová, pred tým, než niekoho vyhodíš za vidinou zárobku (mimochodom, teraz, počas KORONY..karma si ju našla, tuším, že airBnB nefunguje...) Kontaktovala ma dokonca i jej mama, ktorá očividne nevedela celú pravdu a nemala potuchy, čo všetko nám E. nasl'ubovala. Komunikácia s ñou bola na úplne inej úrovni. NA ÚROVNI.
Na druhý deň sa moja základňa podpory v práci zväčšila o chalanov a dievčatá v kuchyni. Šéfkuchár je Japonec, žiadne emócie, len čistá férovost' z jeho strany, preto netoleruje lenivcov :) Každopádne ked' sa o tejto situácii dozvedel, neprešlo ani desat' minút a všetko bolo vyriešené. Aspoñ teda na obdobie, kedy mi mali príst' rodičia. Majitel' reštiky totiž prenajíma i nejaké byty zamestnancom. Jeden z toho je vlastne celý dom, predelený na dva byty. V jednom byte býva Emma a Oscar a vedl'a kolega, ktorý bol vtedy mimo Nórska a jeden chlapec - kuchár. Tento Japonec to vymyslel tak, že by nám aspoñ na ten týždeñ s rodičmi tento byt uvol'nili, aby sme tu mohli byt' s nimi sami. A chalani nemali na výber :D V skutočnosti neváhali ani sekundu a pomohli.
Byt je to vel'ký, dve izby, priestranná kuchyña s obývačkou, a bývat' sa dá i na prízemí (resp. v pivnici). Majitel' reštaurácie mi povedal, že tam kl'udne môžme byt', taktiež i po odchode rodičov, lebo očividne nemáme kam íst' a že sa nemám bát', niečo už len vymyslíme, a na ulicu nás isto nepošle! A že mu je l'úto, že takáto situácia vznikla.
Nechcem to už naťahovat', všetko zlé je jednoducho na niečo dobré. Dopadlo to tak, že sme tu s rodičmi mali súkromie, a bolo to super. Hlavne sme pili z vlastných šálok a varili sme, kedy sme chceli, čo sme chceli a tak d'alej.. Po ich odchode sa vrátil aj kolega, ktorý bol mimo i kuchár - teda pôvodní obyvatelia bytu. Kolega ale ostal len na týždeñ, ked'že sa st'ahoval spät' domov. A tak sme tu v byte ostali s priatel'om a tým kuchárom, ktorý je v našom veku. Je tichý, 90 % času trávi v svojej izbe, čiže ani o ñom nevieme. Takže nám to ešte padne aj vhod, počas tohto "koronového" obdobia. Konečne máme priestor, neviem si predstavit', čo by sme teraz robili u E. Videli sme totiž pred tým slávnym domom Porche jej rodičov čo znamená, že sa neplánovane vrátili z UK.
Taktiež som nesmierne rada, že rodičia ma prišli navštívit' a stihli to naozaj krátko pred vypuknutím vírusu. Zasa raz sa mi potvrdilo, že nič sa nedeje bez dôvodu. Všetko sa stalo tak, ako sa malo stat'. Nebol to najlepší začiatok roka, no nedostali by sme sa tam, kde se teraz. Život nás skúša (myslím tým každého z nás) a často to nie je jednoduché a nevidíme v zložitej situácii nič pozitívne, no odstupom času sa ukáže, že to nebola skúška, ale príprava na niečo lepšie :)
Oh, a čo sa E. týka, ja nie som typ človeka, čo by si súkromné problémy nosil do práce, ale ona sa tvári, akoby sa nikdy nič nestalo a ide ma objímat', a neviem čo ešte.. ale ja sa pretvarovat' nedokážem.. Som rada, že to dopadlo, ako to dopadlo, popravde, lepšie to skončit' ani nemohlo...takže necítím žiadnu nenávist', len sa zárobeñ nemienim tvárit', akože sme najlepšie kamošky, ked' táto osoba ma pred pár mesiacmi vyhadzovala z domu vediac, že nemám kam íst', a to nie len ja. Takže, nazvala by som to falošnica..musím spomenút' moju triednu profesorku zo strednej, ktorá neraz spomenula, že peniaze aj rodiny rozdel'ujú. Nakoniec, ako som už spomenula, karma sa dostavila vel'mi rýchlo, rýchlejšie, než som si predstavovala a než by som dúfala.
S.
コメント